Ľudia sa väčšinou zamilujú do úplne iných ľudí

Autor: Ivana Šrameková | 30.8.2011 o 17:07 | (upravené 30.8.2011 o 17:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  15x

 Film Má ma rád, nemá ma rád

Myslela som, že už nikdy sa s ním nebudem rozprávať. Teda – dúfala som, že áno. Len som nevedela, kedy a kde. Myslím, že to až príliš dramatizuješ, povedala raz Mou. On určite neprežíva to, čo ja. Prečo sa tak rýchlo na niekoho nalepím? Dotieravá nie som. To len moje myšlienky sú dotieravé. Keď idem spať, líhajú si do postele hneď vedľa mňa. V snoch sa väčšinou neobjavujú. Asi to nie je ich odbor. No občas ma aj tam prídu pozrieť. Samé – Čo ak ho už nikdy neuvidím? a Je taký super!

Páčilo sa mi, ako ma pozdravil, keď odchádzal. Dal si ruku k čelu a kývol. Tak sa mi zdá, že to je ten vojenský pozdrav. Ako sa len volá? Salut? Myslím, že hej. No on to urobil takým tým svojím spôsobom. A najsuprovejšie bolo, keď k tomu pridal ten svoj nádherný úsmev. A žmurkol očami. Nie som si istá, ale Mou hovorila čosi o tom, že som sa pritom hrozne chichotala. Mala si sa vidieť, vravela.

Práve odchádzal s kamošmi na prázdniny. Príde ma ešte niekedy pozrieť? Sama by som sa poňho ísť asi len ťažko odvážila. Riri mi hovorila, že som vraj ´hanblivé a romantické dievča´. A že ´v týchto záležitostiach neviem robiť veľké kroky, len malé krôčiky batoľaťa´.

Nesúhlasím. Vlastne – nesúhlasila som. Dávnejšie. Teraz už možno aj hej. Zmenila som sa a to mi už ani Mou ani Riri hovoriť nemusia.

Ide na dovolenku, Prepána, neodchádza žiť niekde inde. Ide LEN na dovolenku, pripomínala mi stále Mou.

A aj odišiel. Nevravel náhodou, že ide na mesiac? Asi áno. Usudzujem z toho, že za mesiac sa vrátil.

Tešila som sa. No najviac som sa radovala, keď prišiel po mňa. Aspoň som sa nemusela namáhať sa presvedčovaním samu seba, že ja to predsa zvládnem ísť po neho. Viem, že z toho robím velikánsky cirkus. No to som ja. Trápila som sa úplne nemožnými, jednoduchými a hlúpymi vecami a viem, že to tak vždy bude.

Pozval ma vonku. Na prechádzku. Do parku. Nebola som pri ňom vedľa a neskamenela som, ako píšu v hociktorých tých tuctových dievčenských knihách. Bola som úplne uvoľnená. A to som mala úplne najradšej. Vedel ma upokojiť. Bez slov. Len svojou prítomnosťou.

V parku sme si sadli na zem. Začali sme sa rozprávať. Netuším, koľko sme tam sedeli. Vedela som však, že krátko určite nie. No nevadilo mi to. Naopak. Vydržala by som tam ešte oveľa dlhšie. Odrazu mi nevadilo, že môžu po mne liezť mravce, budem nebodaj špinavá alebo ma bude niekto zháňať. Bolo mi to jedno. Pri ňom mi to bolo jedno.

Červenať som sa však začala, až keď povedal toto:

„Myslím, že ľudia sa takmer vždy zamilujú do úplne odlišných ľudí.“ Vtedy ma chytil za ruku. Príjemne ma hriala. Tento pocit som mala už pri kope chlapcov pred ním, no cítila som, že on je niečo výnimočné. Že nikoho som ešte tak nemilovala.

Pobozkala som ho a už som nevidela to hanblivé a smutné dievča. Vzplanulo vo mne šťastie. Veľké šťastie a od tej prvej pusy som si bola istá, že on je ten pravý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?