Lavička v parku

Autor: Ivana Šrameková | 17.9.2011 o 21:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  19x

Sedela som na lavičke v parku. Táto lavička ma láka už od detstva a ja naozaj netuším, prečo. Je v tom snáď niečo magické? Nejaké kúzla? Nie! To by bola úplná hlúposť. Je to len prostá lavička a mne sa na nej akurát výborne sedí a mám z nej pekný výhľad na naháňajúce sa detí, starých ľudí a mladé, bozkávajúce sa páriky.

Jedna stará pani sa ku mne pomaličky približovala. Mala na sebe svetloružový svetrík a akúsi kvietkovanú sukňu pod kolená. Vlasy mala v drdole a na očiach okuliare.

Zastavila. Jej belasé oči sa na mňa milo zahľadeli. Kútiky úst sa nadvihli a ona sa zase pohla. Keď už bola takmer pri mne, pozdravila sa, strčila ruku do kabelky a vytiahla odtiaľ lízanku.

„Nech sa páči, zlatíčko,“ povedala veselým hlasom a podala mi ju. Ešte si spomínam, ako mi ju dávala mama. Presne takúto lízanku.

„Ďakujem,“ usmiala som sa a pozrela som sa na starú pani. Usmievala sa a ja som premýšľala, či vždy rozdáva deťom sladkosti. Možno áno.

„Prečo sedíš práve na tejto lavičke?“ opýtala sa. Aká zvláštna otázka...

„No, ja ani neviem.“

„Ty si ten príbeh tuším ešte nepočula, však, zlatíčko?“

„Aký príbeh?“ opýtala som sa prekvapene. Síce už som nad tým raz premýšľala.

„Otvor si lízanku a ja ti ho pomaličky vyrozprávam. Mám mnoho priateľov. Jeden z nich však nemal domov a tak občas spával na tejto lavičke. Často som sa mu snažila pomôcť, pretože on mal dobrú povahu. Chcel dožičiť svojim deťom štúdium a zariadiť im dobrý život, preto sa zriekol peňazí. Prespával na tejto lavičke. Keďže ja som ho u mňa ubytovať nemohla, lebo som mala šesť detí a manžela a toľkí by sme sa tam nezmestili. Navyše sme neboli veľmi bohatí. Hovoril, že v noci sa mu nič nesníva. No jedného dňa sa stala výnimka. Porozprával mi o svojom sne - mal tam všetky svoje deti pokope, všetci žili v peknom a veľkom dome, boli zdraví, šťastní. Chovali psa a dve mačky, hlasné papagáje, tiché rybky.

Ďalší deň mal lepšiu náladu než kedykoľvek predtým a veril, že jeho sen sa naplní a rozhodol sa konečne zabojovať proti svojmu skromnému životu. Začal si hľadať prácu. Našiel ju na družstve. Pracuje tam doteraz. Keď sa to dopočuli jeho deti, prišli ho navštíviť. Po dvoch rokoch si s ich pomocou postavil dom. Maličký domček. Len preňho, pre psíka a mačky, papagáje a rybky. Takto sa mu splnil jeho sen. Počula som, že sa to stalo ešte jednému človeku. No sny sa neplnia preto, že by bola táto lavička čarovná. Možno je, ale hlavné je veriť a byť dobrý, potom sa ti splnia tvoje sny. Ďalší príbeh ti porozprávam zajtra,“ povedala a usmiala sa.

Doteraz mi niekedy hovorieva príbehy. Volám ju mojou starou mamou, ktorú už päť rokov nemám a ona ma volá svojou vnučkou, pretože svoje ozajstné vnučky a vnukov už dlho nevidela. Uvažuje, či si na tejto lavičke na chvíľku nezdriemne, aby ich mohla zase vidieť a rozprávať sa s nimi. Ďakujem, stará mama!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?